Sadáme si k voľnému stolu s výhľadom na panorámu mesta. Sú tu síce ešte poháre po predchádzajúcich hosťoch, ale určite ich odnesú hneď, ako nás obsluha zbadá. Sedíme a kocháme sa pohľadom do diaľok. Čašník usmiaty prechádza okolo, ale nezastavuje. Aj čašníčka, usmiata, prechádza okolo nás bez zastavenia. Pri okolitých stoloch ľudia čakajú a usmiati čašníci sa len prechádzajú pomedzi nás. Navrhujem posunúť špinavé poháre a šálky na našom stole ku kraju, aby bolo jasné, že nie sú naše a želáme si ich odniesť preč. Čašníci naďalej prechádzajú usmiato pomedzi stoly.
O pätnásť minút sa dočkáme obsluhy. Pýtame sa, aká je polievka v menu. Zeleninová. Tak si dáme tri krát menu a jeden slepačí vývar a palacinky a kofolu. Kofola nie je, iba šofokola. Mladý čašník si píše a "Tieto poháre hneď odnesiem." Tešíme sa na jedlo, už nám hladné po-opičné bruchá kňučia. Výhľad nás už nebaví, obzeráme si dekorácie, umelé kvety na stole, umelé jablko na stole. Moment, to nie je umelé, to je skutočné a ohryzené!
Pri vedľajšom stole sa niečo deje. "My sa ideme najesť niekam, kde to bude rýchlejšie." To znie podozrivo, ale rozhodneme sa počkať. Čakáme a čakáme a čakáme. O 15 minút nám čašník odnáša špinavé poháre. O 10 minút prichádza, s plne vyťaženou kapacitou - dvoma taniermi s polievkou. Položí ich na stôl a my sa zadívame do nich. Na pohľad to pripomína boršč - ryšavo-hnedé, sem-tam niečo trčí nad hladinu. Ja, pokusný králik, zaborím lyžicu. Nejde to, obsah taniera je príliš hustý. Načriem, vylovím vzorku nad hladinu. Zvláštne veci, ktoré som v zeleninovej ešte nevidela. Aaaaahaaaaa - to je kapustnica! Kapustnicu mám rada, pustím sa do nej. Do minúty máme na stole dezert - palacinky so šľahačkou. Dojeme polievku, púšťame sa do palaciniek, s medzitým-spadnutou šľahačkou.
"Prepáčte, ešte čakáme jednu polievku - slepačí vývar." Čašníčka chichichi. Tak čakáme ďalej; traja na hlavné jedlo, jeden na polievku. Prichádza hlavné jedlo. Studené kuracie prsia, plnené a ryža, zemiaky nikde. Ale príborov je len pre dvoch ľudí. Ten tretí si má asi oblízať vidličku z palaciniek a jesť tou. "Prepáčte, ale ešte stále čakáme tú polievku." "Aha. a ešte ju chcete? Lebo väčšinou ju už potom nechcú chichichichi" Pri vedľajšom stole prebieha boj o tanier. Čašník ho nechce pustiť a zákazníčka hladná, mu ho chce vytrhnúť z rúk. Zákazníčka pozerá do taniera a čuduje sa, čo to len môže byť. To nie je to, čo čakala. Čašník prináša k vedľajšiemu stolu ďalšie taniere, ale nikto neje. Príborov niet. "Aha, jej, ja som ich dal na nesprávny stôl chichichichi."
Dojedáme. Dorazil slepačí vývar. Taniere prázdne, brušká plné. Dúfame, že čoskoro obsluha pôjde okolo a my si vypýtame účet. Obsluha chodí okolo, ale taniere nám nezoberie. Práve naopak. Ešte jedna "zeleninová" polievka sa zjavila na našom stole. Tá nebude pre nás, niekto na ňu isto čaká pri inom stole. Už iba 15 minút trvalo, kým sme sa dočkali účtu a platenia.